Potrebujete poradiť? Kontaktujte náš tím cez chat alebo na 0915 33 00 33. Podporujeme vás už viac ako 15 rokov.
O práci ľudského mozgu koluje medzi ľuďmi mnoho čudných názorov a predstáv. Počuli ste niekedy ten starý príbeh o tom, že ak budete hrať vášmu dieťaťu klasickú hudbu, bude múdrejšie? Alebo názor, že rozumové hry zlepšia vaše IQ? Oba sú mylné!
PET a fMRI skeny dokazujú, že používame viac ako 10% mozgu, a to len pri jednoduchých aktivitách.
Niektoré kognitívne funkcie sa síce v priebehu starnutia znižujú, avšak veľa našich mentálnych schopností sa vekom naopak zlepšuje.
Slovník, lingvistické schopnosti, riešenie problémov, emocionálna regulácia, je len niekoľko z nich, v ktorých staršie mozgy dokážu reagovať oveľa lepšie ako tie mladšie.
Mýtus, s ktorým sme sa asi už narodili, hovorí, že sa rodíme s presným počtom mozgových buniek, ktorých funkcia sa vekom zhoršuje, pričom ich poškodenie je trvalé. Lenže už dnes vieme, že mozog dokáže vytvárať nové prepojenia namiesto tých, ktoré sa „poškodili“ a vlastne tak premostí potrebné funkcie cez zdravé miesta. Tejto vlastnosti mozgu sa hovorí plasticita.
Aj tento mýtus nie je pravdivý, hovorí sa v ňom, že za konkrétne aktivity určitých orgánov sú zodpovedné určité časti mozgu. Avšak náš mozog je neuveriteľne flexibilný. Dobrým príkladom je napr. slepý človek, ktorého mozog dokáže „prekáblovať“ tú svoju časť, ktorá je zodpovedná za zrak, aby vďaka nej zlepšil sluch.
Aj keď máme časti mozgu, ktoré sú zodpovedné za fungovanie konkrétnych funkcií, obidve jeho polovičky pri riešení úloh neustále spolupracjú. Napokon, tvrdenia, že ak je niekto viac ľavo alebo pravo „hemisférový“, neboli vôbec dokázané.
Aj keď existujú ľudia s lepšou pamäťou, nikoho pamäť nie je úplne perfektná. V skutočnosti, keď si vybavíme nejakú spomienku, tak si väčšinou spomenieme, kedy sme si ju vybavili naposledy (oveľa častejšie, ako na to prvé originálne vybavenie), čo znamená, že táto spomienka je vždy jemne upravená, a to pri každom novom vybavení.
Ľahko sa dá uveriť „Mozartovmu efektu“, avšak neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by podporil názor, že ak bude dieťatko počúvať Mozarta, bude potom bystrejšie.
BBC robila štúdiu, pri ktorej viac ako 8600 ľudí vo vekovom rozpätí 18-60 rokov hralo „mozgové hry on-line“, ktoré boli zamerané na zlepšenie pamäte a logického myslenia, pričom sa hrali 10 minút denne 3krát za týždeň. Štúdia ukázala, že po 6 týždňoch testované subjekty nevykazovali žiadne zlepšenie, či už pamäte alebo logického myslenia.
IQ alebo inteligenčný kvocient je číslo, ktoré sa stanoví na základe štandardného testu inteligencie. Už dlhú dobu je prijímaný názor, že IQ zostáva rovnaké celý život. Tento mýtus bol vyvrátený u skupiny študentov, ako postupne starli, pričom 9% z nich malo o 15 a viac bodov lepšie skóre po 4 rokoch.
Myslíte si, že tlak pred uzávierkou nás motivuje pracovať tvrdšie? Nie je to tak. Nielenže nezlepšuje funkcie mozgu, ale dokonca ich môže aj zhoršovať.
Zdroje: http://www.lifehack.org/articles/lifestyle/the-top-10-myths-about-the-human-brain.html
science.howstuffworks.com/life/inside-the-mind/human-brain/10-brain-myths.htm
smithsoninanmag.com/science-nature/top-ten-myths-about-the-brain-178357288
brainhq.com/brain-resources/brain-facts-myths/brain-mythology
Neviete, akú veľkosť porcie si vybrať?
Stačí pár klikov a ste v obraze!