Zdravá strava a diéta - príbeh môjho chudnutia

Lepšie povedané. Je to o tom dobrom „feelingu“, o bezhraničnej energii, dobrej nálade a hlavne o zdraví! Hľadáme ho všade. A tým myslím úplne všade. Predháňajú sa, aby nás ulapili do svojej siete..

Kto? Farmaceutické firmy ohurujú najnovším „patentom“ na obezitu, online shopy s trendy nápadmi presviedčajú ako zatočiť s cholesterolom a kozmetické salóny nám senza „mašinkami“ odbúrajú tuky aj kde nechceme a po „pomaranči“ tiež nebude ani chýru ani slychu. Hm. Jedno nám ale nedochádza. Každý extrém, v ktorom sa ocitneme – v drvivej väčšine si zato môžeme sami – pramení v tom, čo do seba „napcháme“. Áno. My sa doslova napchávame „ako kačice“ a to robíme aj s našimi deťmi. Chúdence. O chvíľu sa budú gúľať. Teda: pôvod všetkého je v jedle. A kde ešte? V myslení. V našej hlave.Tam sa to celé rodí. Ale nato musí prísť každý sám. . .

Mne sa to podarilo. Pretransformovala som sa celá. Prišlo to postupne a akosi samo od seba. Túžba po zmene sa dostavila, keď to sama uznala za vhodné a tak som si ju aj naplnila:-)

Od malička som bola to klasické „chubby girl“, teda bacuľka a tak si ma všetci aj zafixovali. Hovorí sa, že byť „pri sebe“ je sexi, ale podľa mňa je to len výhovorka prečo naďalej ostať ležať na gauči a „pchať“ do seba najnovšie Pringles s príchuťou tirolských byliniek aj keď s redukovaným obsahom tuku. Z tých určite nepriberiem! Stopercentne. A po dvoch balíčkoch? Raz mi spolužiačka na strednej povedala, že si ma nevie predstaviť inak ako takto. Že byť chudá by mi nešlo. Že to som jednoducho ja. Nebudem klamať, sklamal ma jej postoj, ale nič som nepovedala. Keď ma dnes vidí – nechápe. Síce to trvalo, ale k radikálnej zmene došlo. Takto som to konečne ja a cítim sa dobre. A naučila som sa nepočúvať okolie, ale len samú seba. Vyplatilo sa.

Nikdy som nebola fanúšikom krátkodobých diét, chcela som objaviť nejaký celoživotný spôsob stravovania, ktorý by ma neotravoval náročnosťou a ktorý by zároveň naozaj fungoval. Zistila som, že existuje nespočetné množstvo druhov ,,Life Stylu“ a že je to individuálne, lebo u každého funguje niečo iné. Každému niečo iné vyhovuje. U mňa vyhrala Oskara „Pravidelná a zdravá strava v malých porciách“. Skrátka sme si sadli. Jej tajomstvo spočíva v tom, že pri dlhodobom dodržiavaní jej princípov sa telo dostane do prirodzene štíhlej podoby a už v nej aj ostane. Chcem však povedať, že je skoro jedno aký prostriedok na ceste k lepšiemu a krajšiemu „ja“ použijeme. Dôležité však je zároveň pochopiť aj tieto tri princípy:

1. Treba si uvedomiť, že podstatný je prvotný „klik“ v našej hlave. Človek musí byť mentálne pripravený nato, že chce zmenu. Že to, čo bolo doteraz už mu nevyhovuje a už to tak nechce. Vnútorné stotožnenie s touto myšlienkou hrá hlavnú rolu v procese nášho „prerodu“. V jedno ráno sa zobudím a poviem si: Dnes idem nato :-)

2. Je nezmysel vrhať sa na diéty ak sme v strese, pretože negatívne pocity neprispievajú k pohode a dostaviť sa môže opačný efekt. Nie môže. On sa dostaví. A to nás potom „napáli“ dvojnásobne. Ak nás hnevá manžel, frajer, deti, práca – vyčkajme na správny okamih a dajme sa do toho! Ale nečakajme zase veky

3. Veľmi veľmi dôležité: obezita a nadbytočné kilá? Sú vlastne obrana. Odzrkadľujú našu neschopnosť riešiť životné podmienky, problémy, do ktorých sme sa narodili a ktoré sa musíme naučiť zvládať. Utiekame sa teda do iného sveta, do sveta jedla, sladkostí, a pritom prestávame chápať, čo, koľko, prečo je. Chceme zastrieť každodenné ťažkosti a prekážky života a hľadáme útechu. Ak však chceme začať s diétou a bojovať nie s tukovými vankúšikmi ale už hotovými „paplónmi“, ktoré nás už tak dlho zožierajú - musíme sa naučiť chápať život a samých seba.

Ak v každej životnej skúške nájdeme zmysel a uveríme v krásu nastávajúcej chvíle – nebude existovať diéta, ktorá by nemala trvalé následky.

Poviete si: je pekné o tom čítať, ale o to ťažšie to zrealizovať. Blbosť. A to otrepané „Všetko sa dá, len treba chcieť“ je svätá pravda. Prečo vám to tu teraz píšem? Lebo som živý dôkaz, že zmena je možná! A nedá mi sa o to nepodeliť. Tá fotografia dole – myslím - ani nepotrebuje koment.

Strava nás má predsa udržať pri živote a nikdy sa nesmieme stať jeho otrokmi!!! Rozmýšľajme odkiaľ jedlo pochádza anebuďme ako ovce. Prestaňme utekať každý týždeň do Lidlu, lebo majú v akcii salámy a párky za polovičnú cenu. Apropo, videli ste niekedy dokument o tom, ako sa taký štandardný salám vyrába? To som ja a môj výsledok rozhodnutia zmeniť svoje stravovanie a životný štýl. Dôkaz zdravej a pravidelnej stravy.

Krásne to povedal La Rochefoucauld: „Jesť je nevyhtnutnosť, ale správne jesť, to je umenie“. Staňme sa teda umelcami na celý život a diktujme si, kam budeme smerovať.