Váš osobný kuchár už viac ako 14 rokov

Košík je prázdny

Postrach z posilňovne (časť ôsma)

Grétkin denník / 29. 11. 2019

´Je to len zábavka,´ upokojovala som sa zvierajúc rukoväte zázračného prístroja. „Konečne sa dozviete pravdu, je to oslobodzujúce,“ pokúšala sa ma utešiť dáma s ladnými krivkami, ktorá ako labuť preplávala okolo. ´Ale ja netúžim vedieť pravdu!´ hlásil sa o slovo môj vnútorný hlas. Na útek už bolo neskoro. Zbledla som, na čelo mi vystúpili studené kropaje. Prístroj neúprosne vytlačil ortieľ môjho dvoma pôrodmi a labužníckymi chúťkami poznačeného tela.

Túžila som ten zdrap vytrhnúť a ozlomkrky utekať k najbližšiemu kontajneru. V jeho útrobách by neprečítané písmená a čísla navždy zmizli.„No, pozrieme sa na to,“ predbehla ma trénerka. „Vaše BMI je v norme, fíha, ale tuku máte o 10 kíl navyše!“

Potom zatlieskala rukami bojovým hlasom intenzívnym ako vojenská píšťalka zakričala: „Vyhlasujem vaším tukovým vankúšikom vojnu! A spolu ich porazíme!“ Zo svojho prvého cvičenia si pamätám len bojové pokriky mojej trénerky, ktorá sa snažila naučiť moje telo cvičiť. Zdeptane som sa dovliekla do šatne.

Stála som tam v nohavičkách a v podprsenke a na pokraji nervového zrútenia. V tom sa mi rovno pred nosom zjavila usmiata, rovnako skromne odetá dáma. „Uhm, prepáčte, chcela som vám len povedať, že vás obdivujem,“ v tej chvíli mi to ešte nedošlo.

„Všetky vaše stĺpčeky, ktoré píšete o dekoráciách si vystrihujem a odkladám,“ dodala. „Ďakujem, to je milé,“ usmiala som sa na ňu ale s rozmazaným mejkapom a roztraseným telom som sa, napodiv, ako hviezda necítila.

Aspoň večer mal byť príjemný. Kamoška otvárala v meste novú vinotéku. Len čo som vošla do nádherných priestorov, ktorých zariadenie som sama navrhla, nalepila sa na mňa s pohárom bieleho suchého bývalá susedka.

„Grétka, aj ty cvičíš? Videla som ťa dnes v našom fitku,“ začala a do konca párty už neskončila. Hovorila o tom, aké sú tie natriasajúce tukové vankúšiky nechutné, ako ženy chodia cvičiť oblečené v otrasných teplákoch, ako neznáša tuk a preto chodí cvičiť každý pracovný deň ráno, len, čo otvorí oči, aby sa tukové bunky zľakli a nezväčšovali sa...

Pravdupovedaic, zľakla som sa ja. Veď susedku som si pamätala ako milú „korpulentnú“ dámu milujúcu pečenie koláčov. Cestou domov som mala stále pred očami trénerku poskakujúcu okolo mňa, rituálnym tancov vyháňača tukov.

„A čo ak takúto bojovnú „nindžu“ urobí cvičenie aj zo mňa?“ zdôverila som sa manželovi. Schuti sa zasmial. „Miláčik,“ poštípal ma na líce. „Nemusíš sa báť, tebe predsa koluje v krvi životný štýl „la dolce vita“. Tvoja vrelá láska k sladkému životu ti určite nedovolí zblbnúť,“ dodal a ako dôkaz svojich slov mi nalial za kalíštek medoviny.

Tvoja Grétka

facebook-icon